Bedle určite patria k najobľúbenejším hubám. Mnohí z nás nedajú na ne dopustiť. Vedeli ste však, že okrem najznámejšej bedle jedlej existujú aj iné druhy bedlí? Na niektoré si treba dať dokonca pozor.
Bedľu jedlú pozná každý zberateľ húb, no i pri tejto najznámejšej hube si musíme dať pozor, aby sme si domov nedoniesli nejedlú či dokonca jedovatú. Nie všetky druhy bedle sa dajú jesť a niektoré sú dokonca i jedovaté.
Bedľa jedlá alebo vysoká
Ide o majestátnu hubu, ktorá môže narásť do výšky až 30 cm. Typický je pre ňu hnedý hrbol uprostred. Bedľa vysoká rastie vo všetkých lesoch – listnatých, zmiešaných či ihličnatých. Najviac sa objavuje v období od júla do októbra. Môžete si ju zameniť s niektorými rovnako jedlými bedlami, ako je napríklad bedla červenajúca, ktorá sa od nej líši červenajúcou dužinou.
Bedľa červenajúca
Táto bedla býva menšia ako bedľa vysoká. Viac rastie vo vnútri lesa, často až do prvých mrazov. Klobúk má široký asi 8 – 15 cm, je hnedej farby ( okrem hladkého stredu ) a šupinatý. Dužina po poranení zožltne až zčervenohnedne. Chuťovo je výraznejšia ako bedľa jedlá. Niektorí ľudia však po jej konzumácii môžu mať žalúdočné ťažkosti.
Bedľa ostrošupinatá
Na túto bedľu si treba dať veľký pozor, pretože ide o jedovatú hubu. Aj keď sa od bedle jedlej odlišuje, neskúsený hubár si ju môže pomýliť. Klobúk má pokrytý červenohnedými, hustými, špicatými šupinkami. Od bedle jedlej sa líši i vôňou. Bedľa ostrošupinná rastie v lese i na lúkach a v parkoch.
Bedľa červenejúca záhradná
Aj táto bedľa je nebezpečná najmä preto, že si ju môžeme často zameniť s jej najbližšou príbuznou bedľou červenajúcou. Skúsení mykológia radia základný znak ako odlíšiť nejedlú bedlu od tej jedlej: Bezpečná bedla je tá, ktorá na reze nemení farbu. To znamená teda, že ak si nie ste istí, nezbierajte ani bedľu červenajúcu.