Bylinky trhané počas svätojánskej noci mali vraj zvláštnu moc. Aká je mágia na svätého Jána a na aké tajomstvá verili naši predkovia? Zistite, čo je na tom pravdy.
Svätojánska noc, čiže noc z 23. na 24. júna, bola v našich končinách spojená odpradávna s magickou mocou. V túto noc sa konali pohanské oslavy slnovratu, ktoré boli nahradené neskôr sviatkom Jána Krstiteľa. Mágia na svätého Jána však pretrvala dodnes.
Prihovárajúce sa bylinky
Naše prababky verili, že liečivé rastliny nazbierané počas tejto noci majú veľmi silné priam magické účinky. Niečo na tom pravdy však je. Koniec júna býva pre niektoré bylinky totiž ideálnym obdobím na zber, pretože majú najsilnejšiu koncentráciu liečivých látok a tvoria najviac silíc. Dokonca sa verilo, že tie rastliny, ktoré kvitli, sa nám ráno pred východom slnka prihovárali ľudským hlasom a oznamovali, ako môžu človeku pomôcť. Len si to predstavte. Nebolo by to skvelé? Takmer ako v lekárni. 🙂
Vence z deviatich bylín, ktoré odhalili ženícha
Medzi najznámejšie svätojánske bylinky patrí ľubovník bodkovaný, ľudovo nazývaný aj krv svätého Jána. Okrem neho sa zbierala dúška materina, ktorá má tiež ľudový názov zviazaný s Jánom Krstiteľom – láska svätého Jána. Okrem týchto rastlín tiež aj palina obyčajná – pás svätého Jána, patrila k tým deviatim bylinkám, z ktorých sa vili magické vence. Zvyšné liečivé rastliny sa líšili v závislosti od regiónu.
Tu je 6 najkrajších exotických kvetov, čast. I.V túto noc sa pálila vatra na oslavu ohňa. Ak sa slobodná dievčina pozrela cez tento veniec z deviatich bylín na vatru, uvidela v ňom tvár svojho budúceho manžela. Mládenci zas preskakovali svätojánsky oheň. Ten zdatný junák, ktorému sa to podarilo, mal vraj zaručené zdravie a smrť ho obchádzala minimálne do konca roka.